ZBOŽNOSŤ REFORMOVANÝCH VERIACICH

ZBOŽNOSŤ REFORMOVANÝCH VERIACICH

V priebehu dejín sa sformoval osobitný typ reformovanej zbožnosti. Prvým jej rysom je uznanie Božej zvrchovanosti a Jeho Majestátu, ochota uplatňovať jeho svätú vôľu mocou vzkrieseného a večne živého Ježiša Krista v osobnom, rodinnom živote a na každej úrovni spoločnosti.

Veriaci cirkvi sú vedení k pravidelnému čítaniu a štúdiu Biblie. Každý veriaci člen cirkvi je zodpovedný za malý úsek svojej práce s hlbokým vedomím, že na konci vekov bude skladať účet za vykonanú prácu pred Pánom nebies.

Ján KalvínK tomuto životnému štýlu patrí základné heslo Jána Kalvína: „Soli Deo gloria – jedine Bohu sláva.“ Intenzívny modlitebný život v úzkom spoločenstve viery pomáha spoločne znášať bremená a vzájomne sa potešovať.

V spoločnom pokání, vyznávaní hriechov a slávení sviatosti večere Pánovej prežívame mystickú jednotu so zmŕtvychvstalým Kristom. Každý účastník je tak posilnený vo vedomí svojho predurčenia, vyvolenia a konkrétneho poverenia. K tomu patrí vyznávanie všeobecného kňazstva, ktoré mocne aktivizuje veriaceho a volá k zodpovednosti za duchovný rast svojho okolia.

Každý má účasť na daroch Ducha Svätého, čo zaväzuje k tomu, aby sa podľa miery milosti, ktorá mu bola daná, stal prameňom sily a nádeje pre druhých. Vo svojom spoločenstve vzájomným zdieľaním a spoluúčasťou sprítomňuje Božiu slávu a na svojom mieste je zvestovateľom evanjelia pre spoločnosť a národ.

Viera v Boha totiž oslobodzuje od sebeckého a zištného nazerania na život, vedie k poslušnosti v nasledovaní Ježiša a prispieva k tomu, aby veriaci bol ochotne k dispozícii Bohu a človekovi.

V tomto zmysle sa v priebehu týždňa konajú biblické besedy pre dospelých a pre mládež. Zvláštny dôraz sa kladie na svätenie dňa odpočinku – nedele a účasť na službách Božích. Tieto bohoslužby tvoria silné puto spoluprežívania Božej prítomnosti, prehlbovania vedomia spolupatričnosti a následného uvedomenia si univerzality cirkvi.

Cirkev nie je pokladaná za útočište, kde by sa dalo schovávať pred povinnosťami vo svete, naopak je nevyčerpateľnou bázou energie potrebnej pre zdolávanie ťažkostí a prekonávanie napätí.

Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. “Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.” (Ef. 2, 8)

Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista. Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista. “Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš.” (1Tim 2, 5)

Veriaci berie vážne skutočnosť, že Ježišovi je daná všetka moc na nebi i na zemi, preto život nemôže mať žiadny priestor, ktorý by bol vyňatý spod jeho zvrchovanosti a ktorý by nemohol byť priestorom pre dielo Ducha Svätého.

 K tomu sa pridružuje morálna a etická zodpovednosť, prísna a neoblomná zdržanlivosť. Viera v Trojjediného Boha Otca, Syna a Ducha Svätého sa prejavuje v čistote konania.

Základná otázka viery je vždy aktuálna: Pane čo chceš aby som činil? Tu začína a končí hodnovernosť biblickej zbožnosti. „Podľa toho pozná svet, že ste mojimi učeníkmi, povedal Ježiš, „keď sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35).

Napokon istota spasenia je tou štandardou myslenia, cítenia a konania viery, z ktorej je zrejmé, že Pán v srdci započal dobré dielo a že svoje dieťa vie použiť v každej chvíli a na každom mieste pre záchranu života a celého stvorenstva.